Brno–Sokolnice, 1.8.2016

Môj let balónom

Žijem a pracujem v Bratislave a do Brna chodievam navštevovať syna a dcéru, ktorí tu žijú. Jednou z mojich obľúbených oddychových činností pri návšteve Brna bolo sledovanie nádherne farebných balónov ako pokojne, majestátne plujú oblohou. Predstavovala som si, aké to musí to byť skvelé letieť otvoreným priestorom a kochať sa krajinou pod sebou. Síce s obavami ale stále častejšie sa mi vracala myšlienka let balónom absolvovať. Nakoniec som sa dočkala a dostala som let balónom ako darček k narodeninám. Potešilo ma to, ale keď som už mala letieť, začala som sa báť, či to zvládnem, keďže z balóna sa nedá vystúpiť. Raz som si predĺžila platnosť letenky, lebo som si nevedela v sezóne zariadiť čas, potom bol jeden let zrušený pre nepriaznivé počasie. Konečne som sa odhodlala znova si nahlásiť termín letu a let som absolvovala. Príprava na let bola akčná, pretože som dostala inštrukcie,  ktoré štyri miesta prichádzajú do úvahy ako možné miesta štartu balóna, s dcérou sme trasu na všetky štyri miesta natrénovali a samozrejme, že sa štartovalo úplne inde. Ale našli sme a stihli sme.Podľa inštrukcií sme sa stretli s pilotom a spolucestujúcimi a odviezli sme sa na miesto štartu. Pri pohľade na balónový kôš, ktorý sa mi zdal porovnateľný z väčším košom na hríby sa ma zmocnili obavy, či som sa rozhodla správne. Dcéra sa tiež pochybovačne uškŕňala, keď mi ukazovala, v čom poletíme. Potom nás našťastie zamestnal pilot a jeho kolega z pozemného doprovodu. Po krátkej pilotovej inštruktáži sme začali pomáhať s prípravami balóna. Prekvapilo nás, aký je obrovský, pripomínal športové ihrisko. Potom už išlo všetko rýchlo. Kým som zvažovala, či si ešte „neodskočím“ do neďalekého lesíka, dal pilot povel a my sme rýchlo nasadli do koša, trocha nás pomykalo a zrazu sme boli vo výške. Preleteli sme nad lesom, s úžasom sme pozerali na horák, ktorý zohrieval vzduch v balóne a ťahal nás do výšky. Vypočuli sme si hlásenie nášho pilota do vysielačky o úspešnom štarte a pozdrav od pozemného doprovodu. Len čo sme vystúpili do výšky a začali sa presúvať ponad Brno, všetka nervozita a obavy boli preč. Pod nami sa rozprestieralo mesto úplne inak ako keď kráčate jeho ulicami. Moji spolucestujúci boli z Brna, robili mi spolu s pilotom sprievodcov mestom. Bola som šťastná, keď sa aj mne podarilo správne identifikovať niektorú dominantu mesta, ktoré poznám len ako jeho občasný návštevník. Chvíľu sme sa zabávali sledovaním auta nášho pozemného doprovodu. Opatrne sme si vymieňali so spolucestujúcimi miesta v koši aby sme videli na všetky strany a všetko, čo sa dá. Ani sme si neuvedomili ako ubehla hodina a pilot nás začal chystať na pristátie. Počasie sme mali ústretové, pilota skvelého , pristátie s trochou dobrodružného natriasania bezproblémové. Na strnisko poľa sme vystúpili z koša všetci šťastní a plní dojmov z nevšedného zážitku. Pod kontrolou pilota sme pomohli pri skladaní balóna a jeho nakladaní na auto pozemného doprovodu. A potom nás čakala elegantná oslava priamo na poli, v mieste pristátia, slávnostný krst prvoletcov a oficiálne pridelenie balonárskeho mena podľa miesta pristátia. Takže od 1. augusta 2016 som Ingrid ze Sokolnic. Svoj krásne umelecky spracovaný balonársky krstný list s vlastnoručným podpisom pilota Igina z Nového Dvora, mám zarámovaný a zavesený na stene. Teším sa, že som odhodlala letieť, určite si ešte jeden let doprajem. Po preštudovaní ponuky som sa rozhodla pre nočný let. Verím, že splní moje očakávania a z koša balóna budem sledovať východ slnka. Keďže moja dcéra ma bola odprevadiť na miesto štartu a čakala ma pri pristátí, všetko zdokumentovala fotením, mám to šťastie, že si môžem vo voľnej chvíli živo zaspomínať. Je to nezabudnuteľný zážitok, treba si ho dopriať. S pozdravom